Krajina pôvodu: Veľká Británia
Najznámejším a najrozšírenejším, ale nie najstarším a najpôvodnejším španielom je anglický kokeršpaniel. S výnimkou velššpringeršpaniela sa španiele storočia delili len na vodné a poľné (prvý krát v literatúre v roku 1386). V roku 1859, počas prvých výstav psov v Anglicku, boli španiele rozdelené do 2 základných skupín: polné španiele (field), kokeršpaniel a sussex španiel ako malí, clumber španiel ako veľký. Do roku 1870 sa španiele rozlišovali podľa hmotnosti (nad a pod 25 libier). Na ďalších rozdeleniach sa podieľal hlavne spôsob lovu. Prvý krát v roku 1883 na výstave v Ashtone bola otvorená trieda pre kokeršpaniele. Anglický Kennel Club ale uznal vyčlenenie plemena až v roku 1892 a niekde sa dokonca uvádza, že plemeno sa osamostatnilo až v roku 1902.
Predpokladá sa, že meno kokeršpaniel je odvodené od spôsobu loveckého použitia, hlavne pri love sluky lesnej – woodcock. J.Watson v roku 1907 publikoval názor, že meno kokeršpaniel vzniklo odvodením z pojmu cock shooting, čo znamená strielanie vtákov. To podporuje aj fakt, že lovecké španiele boli v minulosti používané pri práci v húštinách a krovinách pri love pernatej zvere.
Čoskoro po uznaní plemena boli kokeršpaniele považované hlavne mimo Anglicka za vzácne psy okrasne poľovné a pre svoju prítulnosť a učenlivosť boli chované ako prepychové psy, čo sa prejavilo najviac v Amerike v podobe amerického kokeršpaniela.